Zdravotníctvo má v tomto roku k dispozícii o takmer miliardu eur navyše. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že navýšenie rozpočtu sa podarilo presadiť napriek nepriaznivému stavu verejných financií. Viac zdrojov schválilo ministerstvo financií, ale zabezpečili ich aj konsolidačné opatrenia. Rezort chce tiež lepšie hospodárenie dosiahnuť zriadením rozpočtovej rady pre zdravotníctvo. Podľa odborníkov však peňazí stále nie je dosť a štát by sa tiež podľa nich mal zamerať na kvalitu v zdravotníctve.
Celkovo by sa malo do zdravotníctva v tomto roku vliať 7,97 miliardy eur. Oproti vlaňajšiemu rozpočtu je to o 955 miliónov eur viac. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD) tvrdí, že za to vďačí navýšeniu zdrojov zo strany ministerstva financií, ale aj konsolidačným opatreniam. V rámci nich sa totiž zvyšovali zdravotné odvody pre živnostníkov a firmy a o jeden percentuálny bod. Ich zvýšením sektor získal dodatočných 400 miliónov eur ročne.
Peňazí je málo, tvrdia odborníci
Podpredseda parlamentného zdravotníckeho výboru Oskar Dvořák (PS) však upozorňuje, že len v porovnaní s Českou republikou je slovenský rozpočet pre zdravotníctvo nižší o približné dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje približne sumu dvoch miliárd eur. „Zároveň je ale nutné spolu s navyšovaním rozpočtu pristúpiť aj k reformám, aby sa samotné prostriedky míňali efektívne, čo sa zatiaľ nedeje,“ hovorí pre Zdravotnícky denník Dvořák.
Ako však upozorňuje analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský, v zdravotníctve neexistuje dostatočné množstvo zdrojov. „V USA ide na zdravotníctvo pätina ekonomiky a aj im sa zdá málo. Potreby sú nekonečné a verejné zdravotníctvo si musí nastaviť nejakú métu, na ktorej dosiahnutie chce ašpirovať. Táto méta by nemala byť kvantitatívna v zmysle miliárd eur či percent HDP, ale skôr kvalitatívna v zmysle štandardu služieb a nároku pacienta, nielen medicínskeho, ale aj finančného či časového,“ vysvetľuje svoj odborný pohľad Zdravotníckemu denníku.
Zvýšenie odvodov podľa neho znamenalo viac zdrojov, ale ministerstvo si na to podľa neho vybralo najhorší spôsob. „Problém sme trošku zlepšili dnes, ale zároveň zhoršili v budúcnosti. Zvýšenie malo ísť priamo z rozpočtu, nie z vreciek zamestnávateľov a zamestnancov. Zvýšenie platby za poistenca štátu by nútilo vládu lepšie si určiť priority vo výdavkoch. Demografické zmeny zredukujú počet ekonomicky aktívnych a problém bude v budúcnosti o to horší, o čo viac sa dnes spoliehame na ekonomicky aktívnych,“ vysvetľuje analytik.
Platba za poistencov štátu sa vlani zvýšila o 316 miliónov eur. Na jedného človeka ide zhruba o 50 eur. Skupina poistencov štátu je pritom najpočetnejšou skupinou poistencov. Patria medzi nich dôchodcovia, nezamestnaní, deti a matky na materskej či študenti. Podľa štátneho rozpočtu by mali platby za poistencov štátu v tomto roku predstavovať viac ako 2,11 miliardy eur. Od pracujúcich má získať verejné zdravotné poistenie vyše 5,9 miliardy eur. V tomto a budúcom roku má byť platba za poistenca štátu na úrovni 60 eur a od roku 2026 vo výške 77 eur.
Podľa člena parlamentného zdravotníckeho výboru Petra Stachuru (KDH) je pri hospodárení potrebné pracovať na racionalizácii, odbúravaní nadbytočných vyšetrení, používaní štandardov, racionálnej farmakoterapii a na hľadaní alternatívnych zdrojov financovania. „Slovensko sa v strednodobom horizonte nevyhne aj určitej forme pripoistenia, čo by malo byť súčasťou optimalizácie poplatkov. Nevyhnutné je zaviesť aj spoločnú rozpočtovú zodpovednosť všetkých aktérov v systéme. Nemôže predsa nová nemocnica alebo nový liek navýšiť rozpočet len tak. Zdroje sú obmedzené a pri každom rozhodnutí, čo budeme z verejného zdravotného poistenia financovať, je potrebné povedať aj z čoho,“ hovorí pre Zdravotnícky denník.
Ako vznikal rozpočet
Pri tvorbe rozpočtu pre rezort zdravotníctva na tento rok sa vychádzalo z očakávanej skutočnosti z roku 2023, v ktorom do verejného zdravotného poistenia poputovalo necelých 6,9 miliardy eur. K tejto položke sa pripočítali inflácia, nárast spotreby liekov, valorizácia miezd zdravotníckych pracovníkov, ako aj nárast spotreby zdravotnej starostlivosti spôsobený starnutím populácie. Bez zmeny politík teda analytici na ministerstve zdravotníctva pracovali so sumou necelých 7,4 miliardy eur.
K tejto sume sa ďalej pripočítali náklady vo výške vyše 300 miliónov eur na prevádzku zdravotných poisťovní, ako aj povinné príspevky do Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) a Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). V snahe o konsolidáciu preto ministerstvo v tomto bode pristúpilo k úprave príspevkov pre tieto inštitúcie. Príspevky sú stanovené ako isté percento z celkovej sumy poistného vo verejnom zdravotnom poistení v predchádzajúcom roku.
„Touto zmenou sme sa pri tvorbe rozpočtu dostali na celkové výdavky takmer 7,7 miliardy eur bez takzvaných zmien politík. Avšak, keďže zdravotníctvo by sa malo nielen stabilizovať, ale aj posúvať vpred, ministerstvo si určilo priority, ktoré si budú vyžadovať dodatočné zdroje financovania. Po započítaní nákladov na tieto priority sa dostávame na celkovú sumu 7,97 miliardy eur. Konkrétne ide o problém s nedofinancovaním štátnych nemocníc, ako aj nárast produkcie z dôvodu skracovania čakacích lehôt, zavádzanie DRG, ako aj o implementáciu optimalizácie siete nemocníc,“ uviedlo ministerstvo po zverejnení rozpočtu ešte v minulom roku.
Rezort plánuje v tomto roku aktívnejšie manažovať štátne nemocnice a tiež prísnejšie dohliadať nad finančnými výsledkami zdravotníckych zariadení patriacich štátu. Hospodárenie celého sektora by mal zlepšiť aj nový orgán. Vzniknúť by mala rozpočtová rada pre zdravotníctvo, ktorá bude monitorovať čerpanie zdrojov, pripravovať rozpočet, strednodobé prognózy a na pravidelnej báze tieto zistenia publikovať. Okrem toho bude sledovať výdavky podľa programovej vyhlášky. Podľa rezortu bude fungovať podobne ako výbor pre daňové prognózy a makrovýbor. Oba pôsobia na ministerstve financií.
Dôležitá je programová vyhláška
Po apeloch nemocníc, ambulancií či odborárov sa tiež v druhej polovici marca tohto roka medzi zákonmi objavila programová vyhláška ministerstva zdravotníctva. Minimálna celková suma za jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti pre zdravotné poisťovne by mala v tomto roku predstavovať vyše 7,53 miliardy eur. Pôvodný návrh v pripomienkovom konaní počítal s tým, že minimálna suma by bola nižšia o viac ako 300 miliónov eur. Celková suma výdavkov určených na zdravotnú starostlivosť v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok 2024 má byť vo výške viac ako 7,68 miliardy eur.
Minimálna suma sa tak oproti pôvodnému návrhu zvýšila vo všetkých zložkách. Na nemocnice mala napríklad štátna poisťovňa pôvodne vyhradených minimálne 1,6 miliardy eur, Dôvera vyše 768 miliónov eur a Union zase viac ako 248 miliónov eur. Podľa zverejnenej programovej vyhlášky suma pre štátnu poisťovňu stúpla na 1,69 miliardy eur, pre Dôveru na vyše 807 miliónov eur a pre Union na takmer 261 miliónov eur. Nemocnice tento výsledok vítajú. Ministerstvo už pri návrhu uviedlo, že nemocnice musia mať v rozpočte peniaze navyše kvôli sanácii dlhu. Štát však od nich zároveň očakáva, že sa budú snažiť svoj dlh aj aktívne znižovať.
Viac peňazí v rámci rozdelenia minimálnych platieb dostali napríklad aj ambulancie. Tie boli pri zverejnení návrhu sklamané. Pôvodne mala na ambulancie špecialistov štátna poisťovňa vyhradených minimálne vyše 747 miliónov eur, Dôvera viac ako 372 miliónov eur a Union vyše 130 miliónov eur. Podľa zverejnenej vyhlášky je minimálna suma pre štátnu poisťovňu viac ako 841 miliónov eur, pre Dôveru takmer 419 miliónov eur a pre Union zhruba 146,5 milióna eur.
Naopak, na niektoré zložky v zdravotníctve pôjde menej peňazí. Ministerstvo napríklad podľa pôvodného návrhu počítalo s tým, že na lieky a dietetické potraviny pôjde minimálne 1,53 miliardy eur. Podľa oficiálnej vyhlášky suma klesla o vyše 30 miliónov eur. O zhruba desať miliónov eur klesla minimálna suma aj pri zdravotníckych pomôckach.
Miroslav Homola
