Práca v zdravotníctve je predovšetkým celoživotným poslaním a vyžaduje si obetu v osobnom i rodinnom živote. Napriek tomu mladých ľudí na ošetrovateľstve láka istota zamestnania a zároveň možnosť pomáhať iným. Túžia zachraňovať životy a pomáhať pacientom k lepšiemu zdraviu a spokojnosti. V ankete Zdravotníckeho denníka to uviedol rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Jozef Habánik. Študentov ošetrovateľstva, teda budúce sestry, na univerzite pripravujú na Fakulte zdravotníctva.
Rektor konštatoval, že medzi maturantami, ale aj zdravotníckym personálom je stále záujem o štúdium ošetrovateľstva a ročne sa naň hlási takmer 120 uchádzačov. Do ročníka prijímajú približne 60 ľudí. Na rozdiel od iných vysokých škôl, ktoré sa zúčastnili našej ankety, v Trenčíne sa na ošetrovateľstvo robia prijímacie skúšky, konkrétne testy z biológie v rozsahu stredoškolského učiva. Ošetrovateľstvo podľa Habánika patrí medzi profesijne orientované študijné programy, čiže je priamo prepojené s praxou. Patrí medzi regulované povolania v oblasti zdravotníckych disciplín, preto náplň štúdia musí spĺňať prísne štandardy podľa európskej legislatívy. Absolventi sú odborne spôsobilí vykonávať povolanie sestra. Majú komplexné vedomosti z ošetrovateľstva, biomedicínskych a humanitných vedných disciplín o človeku.
Nadčasy, preťaženosť, slabé vybavenie
Na Trenčianskej univerzite je študijný program akreditovaný len v dennej forme a vyžaduje minimálne 2300 hodín ošetrovateľskej a klinickej praxe vo vybraných zdravotníckych zariadeniach doma alebo v zahraničí. „Zamestnaným sestrám, ktoré si vyšším vzdelávaním zvyšujú svoju kvalifikáciu, vieme ponúknuť individuálny študijný plán,“ hovorí docent Habánik o možnosti študovať popri zamestnaní. V Trenčíne ročne dokončí štúdium 50 absolventov v bakalárskom štúdiu a 35 v magisterskom. 97 percent z nich sú ženy. Takmer všetci sa uplatnia vo vyštudovanom odbore a asi jedna pätina z nich podľa výskumov univerzity po štúdiu odchádza do zahraničia.
„Z našich výskumov vyplýva, že trend odchodu našich sestier za prácou do zahraničia nie je až taký vysoký, ako sa predpokladá,“ uviedol rektor vysokej školy. Ak to tak je, sestry do zahraničia zlákajú predovšetkým vyššie mzdy, lepšie materiálno technické vybavenie, lepšia organizácia a systém práce či možnosť lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Pre sestry je dôležitý aj kariérny rast. V súčasnosti je ale väčším problémom masívny odchod sestier do dôchodku a predčasného dôchodku, a to z viacerých dôvodov.
„Je to najmä preťaženosť sestier kvôli nutnosti vykonávať prácu nadčas. S tým súvisí únava, vyhorenie, zvyšujúci sa počet pacientov na jednu sestru. K hlavným faktorom úvah o odchode patria aj nízke mzdy a nedostatočné benefity zo strany zamestnávateľa, pracovná nespokojnosť, nedostatočné materiálno-technické vybavenie niektorých pracovísk, systém a organizácia práce v nemocniciach, nerešpektovanie kompetencií sestier, pracovné prostredie v niektorých nemocniciach a celkovo prístup štátu k rezortu zdravotníctva a pocit nízkej spoločenskej prestíže,“ vymenoval Habánik.
Ako motivovať sestry?
Na Slovensku sú podľa neho vysoko kvalifikované sestry, nie sú však adekvátne morálne ani finančne ocenené. „Je nutné poukazovať na ich spoločenský význam, ohodnotiť ich prácu adekvátne náročnosti a zodpovednosti s tým spojenej, ponúkať zamestnanecké benefity, zlepšovať pracovné podmienky modernizáciou zdravotníckych zariadení a dobrou organizáciou práce predchádzať nadmernému preťažovaniu sestier,“ tvrdí.
Čo sa týka vzdelávania sestier, myslí si, že pre študentov by bolo motivačné, keby mohli byť za odvedenú prácu v zdravotníckych zariadeniach v rámci povinnej praxe odmenení napríklad prostredníctvom štipendií zo strany zdravotníckych zariadení alebo mzdou za odvedenú prácu. V zdravotníckych zariadeniach sa vykonáva súvislá prax počas akademického roka aj prázdninová prax. Študenti by podľa vysokej školy ocenili aj príspevok na uniformy alebo stravovanie v nemocnici.
Veľký význam má podľa predstaviteľov Trenčianskej univerzity vhodné nastavenie adaptačného procesu po nástupe mladých sestier do zamestnania a možnosť supervízie alebo psychologickej podpory. Pre študentov ošetrovateľstva je stále najdôležitejším motivačným faktorom túžba pomáhať ľuďom a preto je dôležité, aby túto túžbu nepotlačili nevhodné pracovné podmienky, pocity nedocenenia a únavy z pomáhania.
Lucia Hakszer
