Nemocnica v Myjave bolo vlani v zisku ako jediná v Trenčianskom kraji. Foto: Facebook Nemocnice Myjava

Trenčiansky kraj musí investovať do župných nemocníc, peniaze chýbajú v ďalších oblastiach

V Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) sú tri nemocnie, ale iba jedna z nich dosahuje zisk. Nemocnica s poliklinikou v Myjave za minulý rok ukončila hospodárenie s kladným výsledkom viac ako 250-tisíc eur a nemá žiadne záväzky po lehote splatnosti. Zvyšným dvom nemocniciam, v Bojniciach a v Považskej Bystrici, ktoré sú veľkosťou takmer identické, sa aj napriek viacerým oddlženiam zo strany štátu nedarí dostať z negatívnych čísel hospodárenia.

Informoval o tom na zasadnutí TSK krajský predseda Jaroslav Baška, ktorý priznal, že župa musí do nemocníc investovať milióny eur, ktoré potom chýbajú inde. Menoval napríklad oblasť rozvoja sociálnych služieb, kde chýba potrebný personál.

Najnákladnejšie sú mzdy a odvody

Myjavská nemocnica, podobne ako ďalšie dve župné nemocnice prešla procesom oddlženia, a to vo výške 12,7 milióna eur. Považskobystrická nemocnica sa však aj po oddlžení vo výške 44 miliónov eur od roku 2018 naďalej zadlžuje. Kumulovaný dlh do konca minulého roku presiahol 13 miliónov eur a hospodársky výsledok za rok 2023 predstavuje stratu 1,87 miliónov eur. Ešte horšie je na tom bojnická nemocnica. Tá mala napriek takmer 50-miliónovému oddlženiu zo strany štátu ku koncu minulého roka ďalšie záväzky vo výške viac ako 22,5 milióna eur. Minulý rok skončila so záporným výsledkom hospodárenia vo výške 6,2 milióna eur.

Najväčšou nákladovou položkou zdravotníckych zariadení sú mzdy a odvody za zamestnancov. Situáciu v bojnickej nemocnici navyše komplikuje aj kolektívna zmluva uzatvorená v predchádzajúcom období, na základe ktorej bolo ohodnotenie zamestnancov nemocnice nastavené nadštandardne. „Musíme sa naozaj zamyslieť nad tým, čo v týchto nemocniciach nefunguje a čo urobíme ďalej. Na jednej strane sme do nich investovali milióny eur, na druhej strane nám klesajú výkony. Čísla hovoria jasne, niečo urobiť musíme, a bude to na debatu v každej jednej nemocnici,“ povedal trenčiansky župan Baška. Dodal tiež, že dlhodobo nebude kraj vedieť utiahnuť také veľké investície do nemocníc ako doteraz.

„Tých 60 miliónov eur, ktoré sme zainvestovali do našich nemocníc zo župného rozpočtu, niekde chýba. Najviac to vidieť v oblasti poskytovania sociálnych služieb, kde prichádzame o kvalifikovaný personál, čo ovplyvňuje aj našu možnosť prijímania nových klientov,“ dodal predseda TSK. Všetky nemocnice sa však zhodujú, že financie od zdravotných poisťovní stačia len na pokrytie bežných prevádzkových nákladov a je potrebné, aby došlo k ich navýšeniu.

Koncepcia rozvoja zdravotníctva

Tomu, ako by malo fungovať zdravotníctvo v Trenčianskom kraji, sa venuje Koncepcia rozvoja zdravotníctva TSK do roku 2030. Strategický dokument dala župa vypracovať spoločnosti Smart healthcare solutions s cieľom zadefinovať opatrenia, ktoré zabezpečia dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov kraja.

Samotný dokument obsahuje zmapovanie demografického a socioekonomického vývoja obyvateľstva v kraji, aktuálneho stavu v jednotlivých segmentoch zdravotnej starostlivosti, posúdenie stavu všetkých troch župných nemocníc a zadefinovanie možností a scenárov ich ďalšieho vývoja vo väzbe na strategické ciele zdravotníctva TSK.

Hľadaním optimálneho modelu ďalšieho fungovania nemocníc Zastupiteľstvo TSK poverilo predsedu kraja a to tak, aby bola garantovaná ich trvalá udržateľnosť a dostupnosť v potrebnom rozsahu pri zabezpečení ich ekonomickej efektívnosti. „Určite nechceme nemocnice predať, je to majetok kraja, do ktorého sme za 10 rokov investovali 60 miliónov eur. Možno by sme hľadali niekoho, kto by tento župný majetok zveľaďoval a poskytoval zdravotnú starostlivosť v potrebnom rozsahu a kvalite. Tých scenárov je viac, budeme sa o tomto rozprávať na stretnutiach v jednotlivých nemocniciach, ktoré chcem absolvovať v najbližšom období,“ vysvetlil župan.

Neschopnosť Trenčianskeho kraja dlhodobo udržať financovanie zdravotníctva v súčasnej podobe potvrdila aj analýza hospodárenia kraja, ktorá sa venovala na jednej strane klesajúcim príjmom z podielových daní a na strane druhej zvyšujúcim sa výdavkom kraja v jednotlivých kompetenčných oblastiach.

(bre)