Budovanie silného európskeho piliera v NATO je absolútne základná téma v rámci bezpečnosti a obrany v krajinách Európskej únie (EÚ). Stále sa v prípade ohrozenia môžeme spoliehať aj na Spojené štáty americké, ale neodporuje to téze, že potrebujeme budovať aj vlastné kapacity obrany. V Eurodebate Zdravotníckeho denníku s názvom Budúcnosť Európy – agenda pre nový Európsky parlament a Európsku komisiu to povedala kandidátka do europarlamentu za hnutie Progresívne Slovensko (PS) Lucia Yar.
Obranný priemysel je v posledných dvoch rokoch jednou z hlavných tém v EÚ. Dôvodom je vojnový konflikt na Ukrajine, ktorú napadla Ruská federácia. „Pre Slovensko sú dôležité stredné a malé firmy, ktoré sa venujú obrannému priemyslu. Napríklad na východe krajiny by vďaka európskym investíciám mohli v oblasti obranného priemyslu vzniknúť nové pracovné miesta či pribudnúť kvalitnejšie investície do technológií. Špecificky na východe krajiny, ktorá hraničí s Ukrajinou,“ uviedla Yar.
Európsky pilier je prioritou
Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa v rámci EÚ začala riešiť aj otázka spoločnej európskej obrany. Podľa Yar je budovanie silného európskeho piliera v NATO základná téma v rámci bezpečnosti a obrany. „Od vypuknutia konfliktu na Ukrajine začali krajiny viac investovať do svojej obrany. To je dobre, lebo sme sa dlho spoliehali len na USA. V EÚ už máme nastavený bezpečnostný kompas, teda stratégiu bezpečnosti, ale aj stratégiu pre obranný priemysel. Teraz ich musíme začať napĺňať,“ povedala.
Ako uviedla, krajiny EÚ by sa mali koordinovať napríklad v spoločných vojenských nákupoch a cvičeniach. „Stále sa môžeme spoliehať na NATO a partnerstvo s USA v prípade obrany, ale neodporuje to téze, že potrebujeme budovať aj vlastné kapacity obrany. Slovensko v súčasnosti dáva na obranu približne dve percentá HDP, čo by malo byť základné minimum,“ hovorí kandidátka do europarlamentu a odkazuje na spojenecké záväzky v NATO.
Oproti Rusku je EÚ vnímaná ako slabší hráč v oblasti obranného priemyslu. No ako pripomenula Yar, Rusko začalo v posledných dvoch rokoch ekonomiku transformovať hlavne na vojenský priemysel. Yar ale chápe, že kvôli ostrej vojne musí teraz do obrany investovať. EÚ má však problém s tým, že členské krajiny majú rôzne obranné systémy a postupy. „Navyše, národné záujmy, protekcionizmus a zakorenené byrokratické aparáty historicky brzdili obrannú priemyselnú spoluprácu v rámci EÚ,“ uviedla.
Slovensko sa podľa jej slov musí sústrediť na to, aby jeho armáda „správne videla a počula“. „Potrebujeme zlepšiť kapacity na sledovanie, rádiológiu, aj ľudské zdroje a technológiu, a na to nám môžu pomôcť investície napríklad aj z EÚ,“ myslí si.
Potrebujeme komisára pre obranu
EÚ v súčasnosti nemá mnoho kompetencií v oblasti obrany. Kandidátka do europarlamentu preto podporuje návrh, podľa ktorého by mohol vzniknúť úrad spoločného komisára pre obranu. „Dokonca to máme aj v programe strany PS. Podporili to všetky členské štáty a môže to byť prospešné. Je to totiž horizontálna oblasť, ktorá sa týka aj inovácii, vzdelávania či prispôsobovania infraštruktúry,“ povedala Yar.
Podľa jej slov sa však EÚ bude musieť vysporiadať s národnými záujmami členských krajín, ktoré chcú mať slovo aj v oblasti obrany. „Napríklad francúzske firmy sú v tom silné a ťažko sa slovenskej firme takýmto gigantom konkuruje. Potrebujeme podporiť menšie firmy, ktoré by mali byť konkurencieschopné na európskom trhu. To bude pre nás kľúčové, aby aj menšie krajiny boli v obrannom priemysle podporované,“ upozornila.
Slovensko pritom podľa nej má v oblasti obrany čo ponúknuť napríklad v oblasti budovania kapacít pozemných jednotiek, v protichemickej obrane či pri čistení oblastí od výbušných mín. „V obrannom priemysle máme firmy, ktoré sa venujú aj robotike a dostali aj granty z EÚ. Z väčších firiem máme úspešné tie, ktoré sa venujú napríklad výrobe ťažkej techniky a tiež tréningu v rámci virtuálnej reality. Slovensko vie byť úspešné aj pri výrobe munície,“ vymenovala kandidátka do europarlamentu.
Ako dodala, ministerstvo obrany počas úradníckej vlády nastavilo rôzne firmy aj na to, aby sa uchádzali o granty EÚ na výrobu munície pre Ukrajinu. „Vďaka tomu pôjde z 500-miliónovej výzvy, do ktorej sa hlásilo vyše 80 firiem z celej EÚ, pre slovenské firmy v dvoch prípadoch spolu s Gréckom, vyše 30 miliónov eur. Je to mnoho viac, ako dostanú Česi alebo Poliaci,” vysvetlila.
Zároveň však pripomenula postoj súčasnej vlády, ktorá dodávky zbraní na Ukrajinu nepodporuje. To sa však týka len zásob slovenskej armády. V komerčnej oblasti sa zbrane stále vyrábajú a paradoxne musí tieto zákazky a vysielanie munície tiež schvaľovať štát.
Voľby do Európskeho parlamentu sú členských štátoch naplánované na 6. až 9. jún tohto roka a na Slovensku prebehnú v sobotu 8. júna. Progresívne Slovensko je v súčasnosti súčasťou frakcie Renew Europe.
Miroslav Homola