Čím nižšia je úmrtnosť a vyššia stredná dĺžka života, tým silnejší je výkon ekonomiky. Štáty Európskej únie (EÚ) však môžu mať problém s tým, že mladá generácia nebude schopná pracovať kvôli problémom s duševným zdravím. V predvolebnej Eurodebate Zdravotníckeho denníku, Ekonomického deníku a České justice s názvom Budúcnosť Európy – agenda pre nový Európsky parlament a Európsku komisiu to povedala poslankyňa a predsedníčka Výboru Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Paula Puškárová. Do europarlamentu kandiduje za stranu Hlas-SD.
Na slovenských stredných školách podľa Puškárovej zažije až 50 percent detí takzvanú kyberšikanu. „To je mladá generácia, ktorá má pracovať na dôchodky. Ich duševné zdravie môže byť v niektorých prípadoch už trvalo poznačené. Nie sú potom schopní vytvárať hodnoty, zvyšovať si produktivitu a potrebujú odbornú pomoc,“ povedala v eurodebate predsedníčka parlamentného výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Náklady na duševné zdravie budú podľa jej slov rásť, na čo sa treba pripraviť. „Je tu priestor aj pre Európsku úniu, ktorá môže podporovať tieto témy napríklad cez študijné programy, alebo koordináciou medzi jednotlivými členskými štátmi,“ myslí si Puškárová. Problémy s duševným zdravím má zhruba jedna tretina populácie. Ide o diagnostikovaných pacientov, ktorí niekedy vyhľadali odbornú pomoc. Ich počet rástol hlavne v období pandémie.
Mladá generácia podľa Puškárovej žije kybernetickom priestore a stráca kontakt v komunite. „Je to problém, ktorý zo zdravotníckeho pohľadu budeme musieť riešiť,“ tvrdí poslankyňa z Hlasu. Kľúčom k znižovaniu rizika v rámci duševného zdravia detí je podľa jej slov aj v rodinnom prostredí.
Puškárová tvrdí, že kvalita ľudského kapitálu a inovatívnosť sú najväčšie zdroje ekonomického rastu. V rámci zdravia populácie sú potom faktory, ktoré na neho vplývajú vo väčšej miere. V tomto smere očakáva, že najväčšie náklady, ktoré môžu vzniknúť v zdravotníctve, sú náklady na duševné zdravie.
(mhl)
